Nič nie je čierne, nič nie je biele
V poslednom čase sa stále častejšie stretávame s najrôznejšími diskusiami ohľadne využitia elektronických obojkov pre výcvik psov. Veľmi často sa jedná o prezentáciu až extrémnych názorov, a to z oboch strán – zo strany zarytých odporcov, tvrdošijne sa dožadujúcich zákazu tejto výcvikovej pomôcky; ale i chovateľov, veriacich, že toto je ten pravý spôsob ako ,,ukázať psovi kto je tu pánom“. Dôsledkom týchto presvedčení nemusí byť len zopár nenávistných pohľadov na ulici, či pár dlhých nocí na psích fórach, strávených preklínaním ,,tých tyranov!“ či ,,tých ochrancov!“ ale i utrpenie tých, pre ktorých to všetko robíme – našich štvornohých štekajúcich spoločníkov. V tomto článku by som vám preto rada ukázala, že tak ako všetko, ani táto problematika nie je čierno-biela a opísala jednu z možností využitia elektronických obojkov – ich využitie pri výcviku psa s hendikepom – psa hluchého.
Typy obojkov
Čo je to vlastne elektronický obojok? Nie, nie je to len tá strašná vec z filmov, ktorá psovi spôsobí elektrický šok, že ostane trasúc sa ležať na zemi. Elektronický nemusí znamenať vždy elektrický – môže sa jednať o obojky vibračné, ktoré je možno využiť napríklad pre výcvik nepočujúcich psov a jemným zavibrovaním na krku im povedať ,,Ku mňe, Fido!“. Môžu to byť i obojky so svetelnými signálmi, vhodnými do tmavých nocí, či zvukovými signálmi, využiteľnými pri práci psa vo vzdialenostiach, kde hlasivky bežného človeka strácajú svoju moc. Môže sa však jednať aj o obojky využívajúce elektrický výboj rôznej intenzity, od jemného pošteklenia až po značne nepríjemné elektrické signály. Avšak i obojok elektrický je len pomôcka, ku ktorej kľúč drží v rukách človek – majiteľ psa.
On rozhoduje, ako s ním naloží, či už využije v prospech svojho vzťahu so psom, pre upevnenie a formovanie vhodného správania, alebo si ňou z dobrého psa vychová psychicky labilné ustráchané či až agresívne zviera. Oboje je možné. A práve preto elektrický obojok nepatrí do rúk nikomu, kto nie je schopný vychovať svojho psa bez neho. Nikomu, kto nevie alebo sa nechce naučiť, ako s ním správne pracovať. Pretože ten, kto drží vysielačku k obojku, nesie zodpovednosť za to, čo jeho využitím spôsobí. Žiadny elektronický obojok nevychová psa sám odseba a nevyrieši problém ako mávnutím zázračného prútika. Tak ako bez neho, tak i s ním je treba cvičiť,
Využitie elektronického obojku pre nácvik privolania hluchého psa
Život je plný prekvapení, a tak sa kdekomu môže stať, že si domov prinesie malé milé hluché šteniatko. Či už z vlastného popudu, plne si vedom tohto kroku, alebo oklamaný nezdopovedným chovateľom, chlpatý výsledok je už doma, a v hlave tisíc otázok a pochybností. Ako ho vychovať? Ako ho cvičiť? Zvládnem to vôbec? Je naozaj odsúdený na neustále venčenie na vodítku či pobyt na dvore? I to sú otázky, ktore blúdia hlavou mnohým z nás – majiteľom takto hendikepovaných psov. Poslednou otázkou som sa zaoberala dlho, a postupne sa zmierovala s myšlienkou, že svojho psa budem musieť mať neustále na vodítku. Ako by som ho mohla pustiť behať, naháňať sa s inými psami, keď bez vôdzky v ruke ho nemôžem privolať a chrániť pred vybehnutím na cestu, zabehnutím za zverou v lese a čo vôbec – v prípade, že sa nepozerá nemať vôbec žiadnu moc nad jeho chovaním, ale predsa celú zodpovednosť za jeho život. Dnes mi behá navoľno popri boku, preháňa lúčne motýle, lieta za aportami a užíva si všetky pôvaby psej voľnosti. Je mnoho spôsobov, ako to docieliť a jednou z možností je práve elektronický obojok. V praxi to vyzerá jednoducho: pes beží, majiteľ stlačí signál, obojok zavibruje a pes pribehne, i keď sa nepozeral. I tomuto však predchádza dlhý a nie úplne ľahký výcvik. Ako prebieha vám skúsim objasniť v nasledujúcich riadkoch. Je však potrebné si uvedomiť, že každý pes je jedinečná osobnosť, a preto neexistuje univerzálny postup, ktorý by platil na každého psa bez výnimky.
Kedy a ako začať používať obojok
Výcvik s vibračným obojkom sa neodporúča začínať skôr ako od pol roka života jedinca. Dovtedy je vhodnejšie šteniatko plne socializovať, budovať si vzťah rôznymi hrami a postupne ho učiť všímať si svojho majiteľa. Sledovanie posunkov a výrazov majiteľa je pri práci s hluchým psom obzvlášť dôležité, avšak i pre väčšinu zdravých psov je komunikácia telom a posunkami prirodzenejšia ako využitie slovných povelov. Prvým krokom vo výcviku je návyk psa na samotný obojok. Keďže elektronický obojok sa mierne líši od klasických, je dobré, ak si pes najprv zvykne, že ho má stále na krku. Nácvik tohto kroku je jednoduchý – psíkovi nasadíme obojok na krátku dobu a postupne predlžujeme čas, kedy ho má na sebe. Začať možno s len niekoľko minútovými intervalmi – minúta, dve, päť minút, desať, pol hodina, dve hodiny, celý deň… v závislosti, či obojok psovi prekáža, alebo si zvyká rýchlo. V prípade, že si pes obojok okmamžite začne dávať dolu, je vhodné upútať jeho pozornosť napríklad hračkou, a akonáhle na chvíľu preruší snahu zbaviť sa obojku, psíka okamžite odmeniť. Presné načasovanie odmeny je veľmi dôležité – v prípade, že by pes dostal odmenu už v čase, keď sa snaží sa obojku zbaviť, alebo príliž neskoro – keď už sa ho zase snaží dať dolu, mohol by to chápať ako odmenu za svoju v tomto prípade nežiadúcu snahu. Už i prvý krok vyžaduje značnú dávku trpezlivosti a nie je dobré začínať s ďaľšími, ak si pes na obojok ešte plne nezvykol.
Signál- odmena
Druhým krokom je tzv. ,,signál-odmena“. Tento postup sa značne podobá takzvanému ,,naklikávaniu“ pri výcviku psa pomocou klikru. Spočíva v stlačení vibračného signálu a okamžitej odmene psa pamlskom. Psa je potrebné mať v svojej blízkosti tak, aby odmena prišla ihneď po signále. Citlivejšie psy sa môžu signálu zľaknúť, avšak následná odmena ich zvyčajne rýchlo presvedčí, že jemného zavibrovania na krku sa naozaj netreba báť. Po mnohonásobnom opakovaní ,,signál-odmena“ je vhodné pridať medzikrok – pohľad psa. Mnoho psov sa samo naučí pozrieť sa na majiteľa hneď po signále, očakávajúc maškrtu, niektoré psy je však potrebné k tomu trochu naviesť, a to tak, že po vydaní signálu chvíľu počkáme, kým sa na nás psík pozrie a hneď po pohľade odmeníme. Proces ,,signál-pohľad-odmena“ je nutné opakovať dlhší čas, u niektorých psov aj niekoľko dní, vždy po 5-10 minútach výcviku, aby to psa neomrzelo. Je dobré používať len drobné pamlsky, alebo granule v čase bežného denného kŕmenia, vzhľadom k množstvu, ktoré týmto spôsobom zviera dostane.
Výuka na vibračný signál
Ďaľším krokom je samotná výuka privolania na vibračný signál. Je veľkou výhodou, ak je pes v tomto bode už naučený privolanie na posunok. Psa posadíme asi meter pred nás a dáme mu signál obojkom. Väčšina psov sa sama pohne smerom k pánovi, očakávajúc odmenu. V prípade, že sa tak nestane, doplníme vibračný signál i posunkom pre privolanie psa a po jeho príchode ho poriadne pochválime a odmeníme, či už maškrtou alebo hrou. V prípade, že psík napriek všetkým našim pokusom nerozumie, čo sa od neho žiada, je možné si vypomôcť vodítkom, kedy psa po vydaní signálu mierne zatiahneme za vodítko. Osobne však preferujem postup bez vodítka, pretože zviera si vždy lepšie zapamätá vec, pri ktorej musí samo premýšľať a odhadnúť požadované správanie, ako niečo, do čoho je prinútené mechanicky. Je dôležité mať na pamäti, že výcvik pre psa nemá byť dril, ale hra a psa má baviť, preto nešetrite úsmevom a odmenami a dajte najavo radosť z každého, hoc i drobného pokroku. I keď je pes hluchý, veľmi dobre vidí a vycíti emócie a nálady svojho pána. Privolávanie je samozrejme nutné mnohokrát opakovať a postupne predlžovať vzdialenosť. Keď zvláda privolanie už i z ďaleka, môžeme začať sťažovať podmienky – privolanie napríklad spoza rohu, meniť prostredie domova za ulicu, lúku, les, za miesta s rušivými prvkami ako napríklad iné psy, ľudia, pachy a vône. Nikdy nepúšťame psa na miestach, kde mu hrozí úraz, ako je blízkosť ciest či železničnej trate, kým si nie sme stopercentne istí, že sme schopní ho v akejkoľvek chvíli okamžite privolať.
Veľa možností využitia
Vibračný obojok je možné využívať ako pomôcku pre okamžité ,,ku mne“ ale i pre upozornenie ako: ,,Rexi, pozri sa na mňa“, v prípade, že chce majiteľ psovi ukázať povel posunkom. Jemné vibračné signály sa u hluchých psov dajú použiť i ako alternatíva klikru. Závisí len na majiteľovi, ktorá možnosť mu najviac vyhovuje, a ktorú svojho štvornohého priateľa naučí.
Dogtrace d-control 1040
V súčasnosti je na trhu dostupné veľké množstvo elektronických obojkov s rôznymi kombináciami zvuku, ultrazvuku, svetla, vibrácie, elektrických impulzov i ďaľších funkcií. Vzdialenosť dosahu závisí od výrobcu a konkrétneho produktu, pohybuje sa zvyčajne v stovkách metrov. Osobnú skúsenosť z čias šteňacích mám s elektronickým obojkom Dogtrace d-control 1040, ktorý má funkciu vibračnú, zvukovú a svetelnú. Tento obojok je vhodný pre mladé citlivejšie psy, vzhľadom k tomu, že umožňuje nastaviť frekvenciu vibrácie, nie však jej intenzitu, ktorá je relatívne slabá (aktívnejšie psy zaujaté behom ju nemusia vnímať). Zvukový signál je pre hluchého psa síce nepoužiteľný, ale spolu so zasvietením môže pomôcť majiteľovi lokalizovať psa za tmy alebo v málo prehľadnom teréne (na vzdialenosť počuteľnosti zvukového signálu).
Canicom 1200 expert
V súčasnosti používam na vychádzkach obojok Canicom 1200 expert. Tento má možnosť impulzu vibračného alebo elektrického v stupňoch 1-18. Intenzita vibrácie je však dostatočne silná a pes je schopný ju zaregistrovať i v prípade, že je rozptýlený napríklad hrou. Elektrický impulz je možno použiť ako akúsi ,,poistku“ pre prípad, že by psovi hrozilo nebezpečenstvo napr. vybehnutia na cestu, prípadne v najnižších intenzitách ako ,,Fuj, nesmieš!“ pri požieraní odpadkov, obzvlášť u hluchých psov, u ktorých akýkoľvek krik ostane bez odozvy. Určite mnohí z nás poznajú tie situácie, keď sa pes s chuťou pustí do odpadkov niekde v kríkoch (čím nepríjemnejšieho vzhľadu a pachu, tým samozrejme chutnejšieho), a my kričíme a bežíme za svojim štvornohým kamarátom, ktorý schmatne svoj úlovok a beží tiež. Pred nami. A rýchlejšie, priam s gracióznou ľahkosťou, zatiaľ čo my už máme pulz 200 a jazyk po kolená.
Záverom
Pred použitím elektrického obojku by si mal každý majiteľ vyskúšať stupeň impulzov najprv sám na sebe. Nikdy nepošlite psovi impulz, ktorý sa sami bojíte dostať a ktorý by mu mohol spôsobiť bolesť. Pritom je nutné si uvedomiť, že mnoho psov je citlivejších než človek, obzvlášť v oblasti krku. Sú to naši spoločníci a kamaráti, veria svojim pánom a spoliehajú sa na nás v každej oblasti života. Majiteľovi, ktorého ročúli i najmenšie neuposlúchnutie povelu a ktorý nevie ovládať svoj hnev, táto výcviková pomôcka do rúk rozhodne nepatrí.
Obrázky – zdroje:
http://gps-navigacie.sk/dogtrace-d-control-1040.html – elektronický obojok dogdtrace d-control
https://www.elektro-obojky.cz/vycvikove-obojky/canicom-1200-expert – obojok canicom 1200 expert
